Mindfulness a zen
Dnes populárne slovo mindfulness, je dobrým marketingovým ťahom, pretože sa nespája s ničím v minulosti, na rozdiel od slov ako sú Buddhizmus, meditácia všímavosti, zazen.
A tak vznikajú nové články a kurzy so slovom mindfulness v názve. Lepšie sa to predáva, ľudia sú ochotní viac za túto zázračnú novinku zaplatiť. V článkoch sa k tomu pridá odkaz na uznávaného vedca a vypíšu sa výhody plynúce praktizovania tejto techniky. Kto pozná zenovú prax, či budhistickú prax všímavosti, nevidí dôvod pre nový názov, okrem oddelenia sa od spomenutých "náboženských" pojmov. Ale naozaj je to to isté?
V čom sa mindfulnees líši od zenovej praxe?
V krátkosti trochu histórie: Siddhártha (563 – 483 pred Kr.) si po dlhom hľadaní a praktikovaní rôznych duchovných aj svetských učení sadol do polohy, ktorú dnes nazývame sed Buddhu (zezen) a v nej sa rozhodol zotrvať, kým nevnikne do skutočnej podstaty. Po nejakom čase dosiahol osvietenie – duchovne sa prebudil - stal sa Buddhom. Túto metódu potom začal učiť spolu s mnohými teoretickými prednáškami. Zenová línia sa odvíja od jeho žiaka Mahákášjapu, ktorý sa týmto stal prvým patriarchom Zenu a ktorý ako jediný rozpoznal Buddhove gesto, keď na Supej hore Buddha odtrhol v tichom sede kvetinu, jemne sa usmial a potočil ňou medzi prstami. Mahakášjapa sa rozosmial a Buddha mu potvrdil prenos pravého učenia. Po Buddhovej smrti Mahákašjápa viedol prvú budhistickú komunitu, pričom medzi inými buddhistickými líniami vznikla jedna špeciálna, ktorá trvá až ku dnešnému zenu.
Od vtedy sa v zene praktizuje tichý sed – sed Buddhu (japonsky zazen), odovzdáva sa učenie z majstra na žiaka priamou interakciou, prevažne na meditačných stretnutiach a učí sa to tak dodnes, rovnako po 2500 rokoch. Názvy sa časom menili, z indického Dhjána, na Čínsky Čchan, Japonský Zen, až na dnešný... (fanfáry) ... Zen - či Mindfulness?
Aby sme na to vedeli odpovedať, pozrime sa najprv na definíciu mindfulness z wiki a to konkrétne túto časť:
Intervence založené na uvědomování nejsou nábožensky ani esotericky zabarveny, i když se o principu uvědomování zmiňují poprvé nejstarší buddhistické texty z prvního století př. n. l. V několika zásadních buddhistických pojednáních je představena propracovaná teorie lidské mysli, ve které uvědomování hraje ústřední roli. Program je tedy inspirován buddhismem, ale samotná praxe je zcela sekulární (nezávislá na náboženských názorech).
Autor tohto článku zabudol na zen, pretože zen, je v celej histórii známy práve nezávislosťou na náboženských názoroch a aj preto sa ako asi jediná východná technika dostala aj do katolíckeho kresťanstva, pričom sa niektorí kňazi a mnísi stali priamo zenovými učiteľmi. Ale to nám nevadí, lebo nám to hovorí, že z tohto pohľadu sú zhodné.
Pokračovanie článku:
Metodu je možno popsat jako program pro skupiny lidí, který má za cíl postupně naučit účastníky rozvíjet všímavost – plné prožívání přítomného okamžiku. Všímavost je rozvíjena pomocí různých meditačních cvičení (např. zaměřených na dech, tělo, pohyb, nehodnotící pozorování myšlenek a představ).
V zene existujú tzv. Sesshiny (odosobnenia, tábory), čo sú vlastne niekoľkodňové ústrania, kde sa strieda sed Buddhu s prácou a učením a konajú sú niekoľko krát za rok od jedného, či pár dní, až do niekoľko týždňov (je zrejmé, že veľká odhodlanosť je nutná). Program je zostavený tak, aby bol účastník stále v nejakej činnosti, mal zodpovednosť a je neustále poháňaný k všímavosti ku práci, ľuďom a okoliu.
Nebol som nikdy na mindfulness programe, ale ak sa mám držať len tejto informácie, tak je zhoda aj tu (až na množstvo ústraní a ich cenu).
Takže, je v nich rozdiel?
Pozrime sa na stránky Centrum pro mindfulness (ORGANIZACE LEKTORŮ VĚDECKY OVĚŘENÝCH PROGRAMŮ MINDFULNESS V ČR)
A tu sa už zastavím. Nech čítam ako čítam, rozdiel medzi zenom a mindfulness nevidím, informácie z uvedenej stránky sú úplne zhodné s tým, čo vedci písali ešte nedávno o zene, keď sa merali mozgové vlny meditujúcich a zisťovalo sa kde berie zvýšená pozornosť, zlepšenie zdravia a pod.:
Žiadny rozdiel teda nie je?
Odpoveď je v histórii, ktorou som začal. Zatiaľ čo zazen má 2500 ročnú históriu (zen cca 1500 ročnú) , mindfulness je "vedecká" metóda od konca 20teho storočia (Pekná prednáška na vedecký pohľad mindfulness tu). Zen má mnoho učiteľov po celom svete, ktorí vedú kláštory, sanghu (obec mníchov a praktikantov) a hlavne – a tu sa dostávame ku pointe celého článku (fanfáry prosím) – PRAKTIKUJÚ ZAZEN a učenie sa odovzdáva až po pochopení, nie na základe absolvovania kurzu s certifikátom. Teda, ešte raz:
Robia primárne to, čo v čom Buddha dosiahol prebudenie a učenie sa odovzdáva len tým, ktorí reálne dosiahli konkrétne pochopenie.
Mindfulness síce odkopíroval veľa z budhistickej praxe, ale budete veriť človeku, ktorý si prešiel len kurzom mindfulness, dostal certifikát a ide Vás viesť? Aké sú jeho morálne zásady? Čo obetoval pre spoločenstvo a pre prax? Aká je jeho spirituálna vyspelosť? Ako sa zachová v kritických situáciách?
Aby som bol spravodlivý a nevznikol dojem, že som proti mindfulness, psychológovia, ktorí sa mindfulness venujú, upozorňujú na to, že sa to v médiách zneužíva a potom vznikajú nereálne očakávania u klientov, ako aj na to, že sa treba mindfulness plne venovať aj v osobnom živote, nie len profesijne - napríklad tu. Výhodu vidím v tom, že môžem používať vedecké poznatky z mindfulness pre vysvetlenie toho, prečo je prax zenu vhodná napríklad aj pri takých problémoch, ako sú bolesti (link).
Zen si zachoval nie len čistotu praxe (nezmenili na tom nič náboženské ani ateistické vplyvy), ale aj metódy, ktoré boli, sú, aj budú funkčné - zametanie, práca v záhrade, varenie v kuchyni striedajúce sa so sedom Buddhu - čo sa dá na tom meniť a prečo by sa na tom malo niečo meniť? Že to má zmysel a aký, vysvetlľuje p. doc. Mirsolav Světlák na uvedenom videu v čase 9:37.
Oceňujem, že veda konečne popísala prečo je prax všímavosti dobrá a som veľmi vďačný a dúfam, že sa mindfulness stane bežnou psychoterapeutickou praxou cenovo dostupnou pre každého.
Ak však chcete ísť hlbšie do praxe všímavosti už teraz, tak máte možnosť navštíviť niektoré zo zenových centier a vyskúšať si sed Buddhu vlastným telom za oveľa menej peňazí, ako kurzy a workshopy mindfulness. A ak vás mindfulness stále láka, tak si zistite o lektorovi čo najviac – existujú aj zenoví, budhistickí či kresťanskí mnísi, ktorí tieto kurzy vedú, poprípade sú knihy, ktoré mindfulness a zen porovnávajú.
Viac o zenovej praxi nájdte tu: Zenová prax
Potrebujete sa uzemniť, naučiť sa všímavosti alebo sa len dobre vyspať? Ponúkam Vám Konzultácie so zenovým mníchom a krátku ochutnávku môžete zažiť Na čaj so zenovým mníchom.