Spirituálne rozhovory
Spirituálne rozhovory so zenovým mníchom - nie len o zene.
Spirituálne rozhovory sú určené pre ľudí, ktorí už nadobudli podozrenie, že niečo na mnohých "duchovných" prednáškach a kurzoch "nesedí". Že:
- slová ako "vedomý, vedomé" by mali mať nejaký hlbší základ opretý aj o dávnu minulosť a spirituálnu prax svätcov, jogínov, majstrov.
- "Prítomný okamih" na akcii kde sa voľne tancuje, relaxuje, či prednáša, bez praxe s pozornosťou, je absurdné.
- Výklad snov by mal mať zmysel aj z hľadiska prírodných zákonov, modernej psychológie a vlastných fyzických skúseností a nemá to byť len "intuitívny" výklad jednotlivca.
- Výraz "mindfulness" na kurzoch, kde sa nemedituje vipassana, je hanebným zneužitím slova.
- Slová ako "smrť / vymazanie ega" sú znakom nepochopenia toho čím ego je a akú ma funkciu pre život.
- Slovo "meditácia" má konkrétny význam z hľadiska použitia pozornosti, čo sa úplne ignoruje a klamlivo sa používa pre obyčajný relax, či oddych, pri gongoch, kryštálových misiach a pod...
- Duchovné schopnosti sa nerozvíjajú intelektuálnym školením, pomazaním, rituálom, ale nejakou konkrétnou fyzickou praxou, ktorá je často náročná ako fyzicky, tak aj psychicky.
- Skratky na spirituálnej ceste neexistujú, žiadna droga, žiadne jednorázové akcie dýchania, konštelácie, rituály, ani vysvätenia vás neposunú ani o milimeter. Práve naopak, len vás zastavia na ceste za individualitou. Ich význam je iný a tak ich treba brať.
- Za "transformačný víkend / transformačný workshop" sa vo vás nemôže nič transformovať, okrem hodnoty vašej peňaženky. Práca na sebe je celoživotná záležitosť podobná zdokonaľovaniu sa pri hre na nejaký hudobný nástroj, v maľovaní, či matematike...
- Čakry sa nemenia a neladia z vonku (zvukmi, farbami", rukami, návštevou miest), ale z vnútra vlastným úsilím a to transformáciou charakteru.
- Pokojná myseľ sa nezískava relaxom, ale aktívnou prácou na sebe.
- Bez morálnosti ŽIADNA metóda, viera, životný štýl, na spirituálnej ceste nefunguje!
"Duchovná práca znamená práve vstúpiť do temných hlbín vlastnej psychiky, spoznať ich obsah a premeniť ho. Obyčajný človek nikdy neprekročí prah sebapoznania, lebo sa zľakne strážcu prahu. Neustále sa napĺňa zmyslovými podnetmi z vonku, aby utiekol sám pred sebou a prehlušil svoje vnútro. Meditácia si vyžaduje naopak odpútať sa od vonkajších dojmov, stíšiť sa vstúpiť do seba. To prvé s čím sa stretneme však nie je duchovný svet. Sú to naše slabosti a neresti ako chtivosť, strach a vina, pričom pohľad na ne je neznesiteľný." / Angeológia dejín 3, Emil Páleš, str. 1131.
Máte záujem o súkromný rozhovor? Kontaktujete ma!